Výstavba žilinskej textilnej fabriky

Na konci 19. storočia sa snažila uhorská vláda podporovať zakladanie priemyselných podnikov, v ktorých videla zlepšenie hospodárskeho života vo svojej krajine. Keďže Trenčianska župa vykazovala vysokú mieru vysťahovalectva, zaumienila si, že v nej postaví textilnú fabriku. Oslovila významného moravského priemyselníka Karla Löwa, ktorý ponuku uhorskej vlády prijal. Za hlavného inžiniera budúcej továrne na Slovensku ustanovil Hannsa Hörbigera, ktorý Löwovi v tom čase vypomáhal s jeho textilnými fabrikami na Morave. Spolu s brnianskym architektom a staviteľom Josefom Nebehostenym sa preto pustil do vyhotovenia plánov budúcej fabriky, ktoré dokončil 28. marca 1890.

Stavebné plány spolu aj s odhadmi nákladov boli vypracované aj keď ešte nebolo celkom isté, kde presne na severozápadnom Slovensku sa bude výstavba textilnej továrne realizovať. Do úvahy prichádzal okrem Žiliny napríklad aj Trenčín alebo Turčiansky Sv. Martin. Preto Löw uskutočnil prieskum potenciálneho stavebného pozemku a vody v týchto mestách. Bolo potrebné vziať do úvahy viaceré faktory. Fabrika sa mala nachádzať v blízkosti vodného zdroja, uhoľných oblastí (aby získala konkurencieschopné ponuky a získala lacnú cenu za prepravu) a nesmela byť umiestnená príliš ďaleko od železničnej trate. Vodný zdroj mal poskytovať jednoduché a lacné obstarávanie čistej, „mäkkej“ vody na čistenie a farbenie. Bolo potrebné prihliadať aj na ceny miestnych potravín a stavebných materiálov, ich možnosti zásobovania a aj na dostatok pracovnej sily. Po diskusiách padlo rozhodnutie zvoliť za miesto novej továrne Žilinu.

Stavebné plány spolu so žiadosťou o povolenie na výstavbu továrne Karol Löw zaslal mestu Žilina 14. apríla 1890. Dňa 24. apríla 1890 získal Karol stavebné povolenie na vybudovanie továrne medzi železničnou traťou Košicko-bohumínskej železnice a cestou vedúcej zo Žiliny do Budatína, ktoré bolo podmienené splnením niekoľkých požiadaviek. Löw musel napríklad odkúpiť pozemky od súkromných osôb. Pri stavbe sa malo dbať na predpisy protipožiarnej bezpečnosti. Tiež bolo potrebné zabezpečiť odvádzanie vody zozbieranej v závode tak, aby nespôsobovala škody na železničnej trati a v okolí a zabezpečiť, aby škodlivé látky z fabriky nepoškodzovali okolité prostredie.

Stavebné práce začali 28. mája 1890 a zúčastňovalo sa ich 853 robotníkov, vrátane odborných pracovníkov.